Tak a našla som tohtoročnú prvú žabu :)
Fotila som kvety, a zmyslela som si, že pofotím šlapky, keď som k ním šla zazrela som žabu (neviem či to je žabiak alebo teda ona tak teda žaba :)). Bola slizká, sivá, ale predsa len mala svoje kúzlo, neváhala som a šla ju fotiť. Nemám ani šajn aký je to druh, len mi pripadá, ako by sa jej na hlave niečo zahojilo. Nuž dávno, ešte minulé leto alebo jeseň k nám jedna žaba prišla a Jethro (náš pes a číta sa Džetro) sa s ňou tak chcel hrať že jej vyril hlavu, až do kosti. Viem nechutné, ale čo už. U nás majú žaby kolobeh, ktorý som vám aj nakreslila.
Len také vysvetlivky:
malá bodka je žubrienka
väčšia prázdna je malá žabka
ešte väčšia je žaba s chvostom
veľká celá bodka je už dospelá žaba
Neviem kde bývajú, kde majú sídlisko, ale hore smerom z lesa sa hrnú dospelé žaby. Prechádzajú cez dvor, a tam majú dobré podmienky tak sa tu zastavia. Potom príde najťažší úsek-prejsť cez cestu. Málo prežije a tak je to o osude. Potom prechádzajú cez ďalšie dvory, kde predpokladám tiež oddychujú...Potom idú na koniec svojej cesty, je to nemenovaný rybník, v ktorom sa pária. Vyliahnu sa malé žubrienky a to akurát na pretekoch v lovení rýb, kedy ich deti chytajú do pohárov od pív. Tie idú naspäť k lesu. Ja aj moja mama ich niekedy zachraňujeme, a to tak že pozametáme do zmetáčika a vynesieme na trávu. Tam niekde na lúke/v potôčku/v lese sa to opäť začína...
Tak držme našej žabke všetky prsty nech sa jej to podarí :)
PS: Fotky v celom článku. Zdroj papiera na obrázku tu.





A 2 výrezy:


Mimochodom typovali by ste, že je to žabia koža? :D
Škoda , že už v tábore si nemala zrkadlovku . Mohla si sfotiť Johnyho či ako sa tá žaba volala